Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje globálnu krízu, ktorá komplikuje liečbu bežných ochorení. Osvetu o tejto téme každoročne šíri medzinárodná kampaň Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (18. – 24. november) a iniciatíva Európsky deň antibiotík (18. november).
Antibiotiká patria k najvýznamnejším objavom v dejinách medicíny. Vďaka nim sa z mnohých pôvodne smrteľných hrozieb stali bežne liečiteľné ochorenia. Antibiotiká umožnili rozvoj modernej chirurgie, transplantácií aj onkologickej liečby. „Antibiotiká používame už takmer sto rokov a za ten čas sme si na ne zvykli natoľko, že ich vnímame ako úplnú samozrejmosť. Zabúdame však, že aj na bežné bakteriálne infekcie, akými sú napríklad angína či zápal pľúc, sa kedysi bežne umieralo,“ hovorí riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Roman Dorčík.
Čo je to antimikrobiálna rezistencia?
AMR vzniká vtedy, keď si mikróby (baktérie, vírusy, parazity či plesne) vybudujú odolnosť voči liekom, ktoré ich mali spoľahlivo zničiť. Príčinou je najmä to, že mikróby sú opakovane vystavené malým dávkam účinných látok, napríklad v dôsledku ich nesprávneho alebo nadmerného užívania.
Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je bakteriálna rezistencia už dnes spojená s viac ako 4,7 milióna úmrtí ročne. Ak nezačneme okamžite konať, do roku 2050 môže mať odolnosť baktérií voči liekom na svedomí až 39 miliónov životov. Okrem strát na životoch prinesie aj extrémnu záťaž pre zdravotné systémy a globálnu ekonomiku v podobe strát presahujúcich 3,4 bilióna amerických dolárov ročne.
Jedno zdravie, jeden spoločný krok
Témou tohtoročnej kampane je Jedno zdravie, jeden spoločný krok. Zdôrazňuje, že zdravie človeka neexistuje izolovane. Ľudské zdravie, zdravie hospodárskych zvierat, potraviny a životné prostredie tvoria jeden prepojený systém. Keď sa antibiotiká nadmerne alebo nesprávne používajú v poľnohospodárstve či chove dobytka, odolné baktérie sa cez potraviny, pôdu a odpadové vody dostávajú priamo k nám. Boj proti rezistencii preto nemôžu viesť len zdravotnícki pracovníci. Je to spoločná úloha aj pre veterinárov, farmárov, vedcov, vodohospodárov aj politikov.
Ako môže každý z nás predísť antibiotickej rezistencii?
Hoci ide o celosvetový problém, dôležité rozhodnutia robíme aj my sami pri zodpovednom zaobchádzaní s liekmi. ŠÚKL pripomína základné pravidlá:
- Antibiotiká neliečia vírusy: Nikdy neužívajte antibiotiká pri vírusových ochoreniach, ako sú bežné prechladnutie či chrípka. Na vírusy jednoducho neúčinkujú. Lekár dokáže pôvodcu ochorenia spoľahlivo overiť napríklad pomocou CRP testu.
- Dodržiavajte presné časové rozostupy: Pri užívaní antibiotík je kľúčové dodržiavať presné intervaly medzi dávkami. Vďaka tomu sa v tele udržiava stabilná hladina liečiva a baktérie nemajú priestor vytvoriť si odolnosť.
Excerpt from the official page. The original is authoritative. Continue reading at Slovakia SUKL ↗